Pre zobrazenie TU KLIKNI

Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte

Radosť môžeme prejaviť rôznym spôsobom. Nemusí to byť len slovom, ale tiež úsmevom, pohľadom, stisnutím rúk, ale tiež darčekom, pozdravom, spevom, či účasťou na nejakom podujatí, alebo akcii. Aj naša účasť na svätej omši môže a mala by byť prejavom radosti, že patríme medzi deti Božie. Rozkázať niekomu, aby sa radoval, je veľmi opovážlivé. Dnešný rozkaz Pána Ježiša: ?Choďte a hlásajte: Priblížilo sa kráľovstvo nebeské? (Mt 10,7) je nám radostným rozkazom.

Učenie Pána Ježiša voláme Evanjeliom. V gréckom jazyku tento pojem znamená radostná zvesť. Celé poslanie na zemi Krista je nádherným posolstvom lásky Boha k ľuďom. Od betlehemských jaslí až po smrť na kríži je pre nás posolstvo lásky. Ježiš nás učí celým svojím životom nasledovať jeho príklad. Jeho učenie obsahuje nádej, ktorú človek potrebuje. Zázraky a skutky, ktoré koná, hovoria o láske, ktorú prechováva k ľuďom. Najmä smrť na kríži nikoho nechce nechať bez istoty, že Boh chce našu prítomnosť po celú večnosť v Božom kráľovstve. Kresťan, ktorý prijíma Krista ako svojho Pána a Boha, rád sa ujíma a realizuje Kristove slová v praxi. Ježišove slová: ?Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte? (Mt 10,8) v praxi našej viery znamená vydávať svedectvo lásky k blížnym tým, aby sme nemysleli len na choré telo, ale aj na dušu. Zlý príklad, zanedbanie dobra a pohoršenie tak pôsobia nielen na okolie, ale aj na nás samých, že nás oberajú aj o zdravie duše i tela. A či hriech nespôsobuje duši smrť? Poslaním kresťana je urobiť všetko pre vzkriesenie mŕtvej duše. Ježiš nás pozýva podať pomocnú ruku na ceste späť k Bohu pri opustení cesty hriechu. Vtedy duša aj cez naše zásluhy môže získať nový život. Rovnako pod pojmom ?malomocných uzdravujte?, upozorňuje Ježiš na skutočnosť, že aj malý hriech, všedný hriech a ľahký hriech spôsobuje v našej duši nesmiernu škodu.

Choroba nevypukne hneď. Človek sa nestane hneď vážne chorým. Musí niečo zanedbať, podceniť, prípadne sa nakaziť cez niekoho a niečo. A tak malomocenstvo, ako obraz jednej z najnepríjemnejších chorôb z čias pôsobenia Krista, nás chce osloviť, aby sme na hriech pozerali vážne, chránili sa hriechu, robili všetko na jeho odstránenie nielen z nášho života, ale aj zo života našich bratov a sestier. A táto naša činnosť sa má diať v radostnom duchu. K tomu sa má pripojiť aj ďalšia pohnútka nášho srdca, ktorú doporučuje Ježiš, aby sme všetko robili nezištne. To znamená, aby sme nečakali na odmenu, pochvalu a uznanie od ľudí, ale aby sme sa držali slov Krista, že bude našou odmenou, a tak splnili jeho prianie: ?Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte? (Mt 10,8). Na radostné šírenie učenia Krista nepotrebujeme niečo mimoriadne. Potrebujeme dobrú vôľu, chuť pracovať s Kristom a pre Krista pri spáse nesmrteľných duší. Na toto nás upozorňuje Ježiš v slovách: ?Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze... ? (Mt 10,9). Božia láska sa šíri medzi ľuďmi láskou. Kto nekoná v duchu lásky, ten nemôže konať v duchu Krista. Človek neurobí pre Krista a jeho Evanjelium na zemi viac, keď bude mať veľa materiálnych vecí, a nebude mať lásky. Za svoje poslanie, ak ho splníme tak, ako od nás očakáva Kristus, dočkáme sa odmeny. Pravda nie hneď a nie takú, akú si vie predstaviť človek, ktorý už tu na zemi čaká odmenu za všetko, čo robí. Ježiš aj tu na zemi dá odmenu, ale raz vo večnosti dá človeku, ktorý vytrvá do konca - seba. Pri šírení radostnej zvesti - Evanjelia, nemusíme sa znepokojovať, kde začať. Ježišove slová: ?Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, dopytujte sa, kto je vás tam hoden? (Mt 10,11) nás upozorňujú, aby sme mali len otvorené oči, uši a srdce pre potreby Krista. Všade je mnoho práce pri ohlasovaní učenia Krista. A tu si pripomeňme, že nielen my ohlasujeme, ale aj nám sa má ohlasovať Evanjelium. Ja ho ohlasujem vám a ja ho čakám zasa od vás. Nie je to len vec slov, ale najmä vec príkladu. Viera sa ukazuje v príklade. Jakub hovorí: ? Viera bez skutkov je mŕtva? (Jak 2,17). A tak svoju vieru prejavujeme aj tým, že sme otvorení prijať povzbudenie a poučenie od svojho okolia.

Ježiš nám daroval pravdu, ktorú prijal od svojho Otca a ktorej veríme. To nie je nejaký pochybný tovar, ktorí odporúčajú rôzni díleri so zreteľom na zisk. Máme byť svedkami a ohlasovateľmi tejto pravdy. V dnešnom evanjeliu sme počuli, že Ježišov príbeh sa neskončil jeho smrťou, vzkriesením a nanebovstúpením. Práve naopak, vtedy sa len nanovo začal. Odtiaľ, z hory v Galilei, sa jeho učeníci vydali do celého sveta, aby všade ohlasovali Kristovu radostnú zvesť. Takto sa to bude diať po všetky časy až do skončenia sveta. Teraz, pri Ježišovom odchode, sú všetci okolo neho, sú jedno s ním ako ovce so svojím pastierom. Tri roky žili s ním a často ani nechápali, kým je Ježiš. Teraz spoznali, že Ježiš je Pán: ich Pán a Pán celého sveta. Toto poznanie si vyžadovalo bezpodmienečné oddanie sa pre Kristovu vec ? ohlasovanie evanjelia. Stali sa z nich naozajstní Kristovi nasledovníci, ktorí sa s plnou vážnosťou priklonili k nemu, snažia sa o posvätenie skrze neho a v plnej ochote sa mu dávajú k dispozícii. Toto sú znaky, ktoré budú charakterizovať Kristových nasledovníkov cez všetky nasledujúce obdobia.
Pozrime sa bližšie na Ježišov ?misijný rozkaz,? ktorý sme dnes počuli. Obsahuje tri podstatné časti. Najprv Ježiš hovorí: ?Učte všetky národy? (Mt 28,19a). Tým vyzýva učeníkov, aby všetkým ľuďom hlásali jeho radostnú zvesť. Má to byť ohlasovanie, ktoré z nich urobí taktiež apoštolov. Z adresátov ohlasovania Evanjelia nie je nik vyňatý, ani zatvrdlivý židovský národ, ktorý nechcel prijať Krista a jeho učenie. Potom nasleduje druhá časť Ježišovho ?misijného rozkazu?: ?Krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého? (Mt 28,19b). Tým pozýva všetkých, ktorí spoznajú jeho Evanjelium, aby prijali zárodok večného života vo sviatosti krstu. Ježiš svoj ?misijný rozkaz? končí slovami: ?Naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal? (Mt 28,20a). Teda nestačí len krstiť nových členov Cirkvi. Je potrebné aj naďalej ich viesť v živote s Kristom. Krst sa musí overiť v živote. Každý, kto bol pokrstený v Kristovi, je povolaný o ňom svedčiť slovom i životom. Na tomto sa overuje pravosť kresťana.
Sú rôzne spôsoby, ktorými môžeme a máme vydávať svedectvo. Všetci kresťania bez výnimky sú k tomu povolaní, každý na svojom mieste a svojím spôsobom. Môže to byť slovom zvestovateľa, slovom výzvy, slovom poučenia, napomenutia, útechy. Tým často viac otvárame ľuďom bohatstvo povolania v Kristovi. A týmto sa rozmnožuje aj viera. Okrem zvestovania slovom je veľmi dôležité aj zvestovanie skutkami a životom, ktorý priťahuje nových nasledovníkov Krista a podporuje život tých kresťanov, ktorí už prijali evanjelium.

Milí mladí priatelia, bratia a sestry.

Naša Košická arcidiecéza dostane v sobotu 1.9.2018 veľký dar v podobe NOVEJ BLAHOSLAVENEJ. Bude ňou Anka Kolesárová - mučeníčka čistoty.

Je to veľká udalosť. Blahorečenie sa uskutoční v Košiciach na štadióne LOKOMOTÍVA. A my môžeme byť pri tom. Z našej farnosti pôjde na sv. omšu blahorečenia autobus. Zapísať sa môžete v sakristii.

Viac informácií o slávnosti blahorečenia nájdete na stránke:

www.annakolesarova.sk

Pre viac informácií o ochrane osobných údajov v Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku navštívte stránku  https://gdpr.kbs.sk

PAMÄTNÍK NENARODENÝM DEŤOM.

Súsošie, na ktoré pozeráte, je maketou budúceho pamätníka nenarodeným deťom a je zmenšeninou v pomere 1:10, tzn. že postavy budú v životnej veľkosti. Tento pamätník by mal stáť na hlavnom cintoríne vo Svidníku, v blízkosti vstupnej brány a osadený bude pri obvodovom múre cintorína, ktorý bude tvoriť súčasť pamätníka.

Súsošie znázorňuje rozlúčku rodičov so svojim nenarodeným dieťatkom, pričom prvok nádeje do bolestnej chvíle vnáša postava anjela, odnášajúceho dieťatko k Bohu. Tam sa s ním raz znova rodičia stretnú.

Anjel, vzlieta ponad múr cintorína, opatrne nesúc v pravej ruke malé embryo. Jeho plášťa sa pridržiavajú rodičia tak, akoby ho nechceli nechať odísť preč. Rodičia smútia nad stratou svojho očakávaného dieťatka. Na konci plášťa je nápis: Z lásky som vznikol, k Láske odchádzam. Anjel naťahuje ľavú ruku k vitrážovému oknu v nebi, kde smeruje, a v ktorom vidno húf šťastných, hrajúcich sa detí.

Druhým prvkom popri pamätníku bude hrobové miesto pre pochovanie detí, ktoré zomreli predčasne, či už pri umelom, alebo spontánnom potrate. Tento hrob bude umiestnený pod plášťom anjela.

Pamätník má byť miestom modlitby za rodičov, ktorí prišli predčasne o svoje dieťa, miestom spomienky na všetky nenarodené deti, miestom, ktoré má poukazovať na hodnotu života a vychovávať ľudí k jeho ochrane od počatia.

Konkrétnu pomoc zorientovať sa v problematike vám pomôže i stránka:

www.detike.eu

Milí priatelia.

Predstavujeme vám model budúceho Pamätníka nenarodeným deťom, ktorý pripravujeme v meste Svidník.

Autor návrhu: Martin Skočovský